10 osobností umelej inteligencie zo Slovenska a Česka, ktoré majú za sebou skutočné technológie

Pri zostavovaní zoznamu najvýraznejších osobností umelej inteligencie na Slovensku a v Česku vzniká jeden problém. Verejný priestor často zvýhodňuje ľudí, ktorí o AI veľa hovoria, pred ľuďmi, ktorí ju skutočne vyvíjajú. Ak však odstránime popularitu, konferenčné vystúpenia a počet sledovateľov a ponecháme iba technický a produktový výsledok, obraz sa výrazne zmení. V popredí sa ocitnú ľudia, ktorí vytvorili technológie používané po celom svete, pracovali v OpenAI, Tesle, Google, DeepMind, Facebook AI Research, IBM či Cisco, postavili vlastné AI firmy alebo publikovali výskum, ktorý ovplyvnil ďalší vývoj umelej inteligencie.

Nasledujúci výber obsahuje štyroch Slovákov a šesť Čechov. Nie všetci dnes pôsobia vo svojej rodnej krajine. Práve to však ukazuje ďalšiu charakteristiku česko-slovenského AI prostredia: jeho najvýraznejšie talenty sú často pevne prepojené so svetovým technologickým ekosystémom.

SLOVENSKO

1. Andrej Karpathy - zo Slovenska priamo do centra svetovej AI

Ak by sme mali vybrať jediného človeka slovenského pôvodu s najväčším priamym vplyvom na modernú umelú inteligenciu, Andrej Karpathy je mimoriadne silný kandidát. Narodil sa v Bratislave, vyrastal však v Kanade. Jeho profesionálna dráha následne viedla cez najprestížnejšie centrá svetového AI výskumu. Doktorát získal na Stanfordovej univerzite pod vedením Fei-Fei Li. Jeho výskum sa sústreďoval na neurónové siete, počítačové videnie a prepojenie obrazu s prirodzeným jazykom. Na Stanforde vytvoril a učil kurz CS231n - Convolutional Neural Networks for Visual Recognition, ktorý sa stal jedným z najznámejších kurzov hlbokého učenia na svete.

Ešte dôležitejšia je jeho priemyselná kariéra. Karpathy pracoval v Google Brain, Google Research aj DeepMind. V roku 2015 sa stal jedným zo zakladajúcich členov OpenAI. Následne prešiel do Tesly, kde v rokoch 2017 až 2022 viedol AI a počítačové videnie pre systém Autopilot. Jeho tím riešil celý reťazec od zberu a označovania dát cez tréning neurónových sietí až po ich nasadenie na vlastný hardvér Tesly. V roku 2023 sa vrátil do OpenAI, kde vytvoril tím pracujúci okrem iného na midtrainingu a syntetických dátach. Neskôr založil projekt Eureka Labs, ktorý prepája AI a vzdelávanie. Karpathy je zaujímavý aj tým, že nie je iba manažérom. Patrí medzi ľudí schopných pohybovať sa od teoretického vysvetlenia neurónovej siete až po architektúru systému používaného v miliónoch automobilov.

Z pohľadu globálneho technologického dosahu ide pravdepodobne o najsilnejšie slovenské meno v modernej AI.

2. Marek Rosa - slovenský pokus vybudovať všeobecnú umelú inteligenciu

Úplne inú cestu predstavuje Marek Rosa. Slovenský programátor a podnikateľ vybudoval v Prahe herné štúdio Keen Software House, známe najmä titulom Space Engineers. Peniaze zarobené v hernom biznise však následne začal investovať do oveľa ambicióznejšieho projektu. V roku 2014 založil GoodAI a do projektu vložil približne desať miliónov dolárov vlastných prostriedkov. Cieľom firmy od začiatku nebolo vytvoriť ďalší chatbot či analytický nástroj, ale výskum všeobecnej umelej inteligencie. Rosa v spoločnosti kombinuje úlohu CEO, CTO, výskumníka a programátora. GoodAI počas svojho vývoja pracovalo na gradual learningu, architektúrach schopných postupne nadobúdať nové schopnosti, AI agentoch či systémoch fungujúcich vo virtuálnom a fyzickom prostredí.

Aktuálne sa GoodAI venuje aj LLM agentom, virtuálnym postavám, AI programátorom, výskumným agentom a platforme Groundstation, ktorá má agentov prepájať s fyzickým svetom. Rosa sa od veľkej časti lokálnej AI scény odlišuje jedným podstatným faktorom: namiesto implementácie cudzieho modelu sa dlhodobo pokúša robiť vlastný základný výskum inteligencie. Nie všetky ambície GoodAI sa pretavili do komerčne dominantných produktov. Napriek tomu je Rosa v česko-slovenskom priestore výnimočný rozsahom času, kapitálu a vlastnej technickej práce, ktoré do problematiky AGI vložil.

3. Tomáš Kováčovský - počítačové videnie, ktoré skončilo v priemyselných robotoch

Pri umelej inteligencii sa dnes často automaticky myslí na jazykové modely. Tomáš Kováčovský pripomína, že AI má zásadné využitie aj vo fyzickom svete. Je spoluzakladateľom spoločností Photoneo a Brightpick a jednou z kľúčových osobností stojacich za ich technologickým vývojom. Photoneo založili v roku 2013 Jan Žižka, Tomáš Kováčovský a Michal Malý, ktorí sa na Univerzite Komenského venovali oblastiam machine vision, fyziky a umelej inteligencie. Firma následne vyvinula vlastné 3D senzory a technológie pre robotické videnie. Kováčovský sa podieľal na vývoji patentovanej technológie Parallel Structured Light, ktorá umožnila vysokokvalitné 3D snímanie objektov v pohybe. Namiesto bežnej kamery tak vzniká systém schopný poskytovať robotu presnú trojrozmernú reprezentáciu prostredia.

Na technológiách Photoneo následne vyrástli riešenia na robotické vyberanie predmetov, depaletizáciu a automatizáciu skladov. Brightpick kombinuje počítačové videnie, AI, plánovanie pohybu a robotiku pri automatizácii fulfillment centier. Kováčovský je dnes CTO a spoluzakladateľ Brightpick. Firma uvádza, že okrem Photoneo technológie spoluvytvoril viac ako dvadsať systémov počítačového videnia založených na computational photography a algoritmoch pre spracovanie obrazu. Photoneo sa medzitým stalo súčasťou americkej Zebra Technologies. Jeho technológie sa dostali k priemyselným zákazníkom vrátane automobilového a logistického sektora.

Ide o presný príklad AI, ktorá neopisuje prezentáciu o inováciách, ale reálne umožňuje stroju vidieť predmet, určiť jeho polohu a manipulovať s ním.

4. Martin Herman - slovenská AI, ktorá sa dostala do medicíny

Martin Herman reprezentuje ďalší typ technologického podnikateľa. Namiesto všeobecnej AI alebo robotiky sa sústredil na presne definovaný medicínsky problém. Je spoluzakladateľom a CEO spoločnosti Powerful Medical, ktorá vyvinula platformu PMcardio a AI modely určené na interpretáciu elektrokardiogramov. Firma vznikla okolo tímu Martina Hermana, lekára Roberta Hermana a ďalších spoluzakladateľov. Jej systém dokáže z digitálneho EKG alebo jeho fotografie analyzovať kardiologické abnormality a pomáhať pri diagnostike závažných srdcových stavov. Tu je dôležitý rozdiel oproti množstvu AI startupov. Powerful Medical nevytvoril iba demonštračnú aplikáciu, ale regulovaný zdravotnícky produkt.

PMcardio získalo európsku certifikáciu podľa pravidiel MDR. Model Queen of Hearts určený na rozpoznávanie akútnych infarktov následne získal FDA Breakthrough Device Designation a v septembri 2026 aj americkú autorizáciu FDA De Novo. Firma uvádza nasadenie v stovkách zdravotníckych pracovísk a milióny analyzovaných EKG. Jej algoritmy boli zároveň predmetom klinických štúdií publikovaných v odborných kardiologických časopisoch. Herman preto patrí do výberu nie preto, že hovorí o možnostiach AI v zdravotníctve, ale preto, že jeho tím dostal AI systém cez vývoj, klinické overovanie, reguláciu a reálne používanie lekármi.

5. Tomáš Mikolov - Čech, ktorého práca je súčasťou histórie moderného NLP

Tomáš Mikolov má medzi českými odborníkmi na AI výnimočné postavenie. Pracoval vo výskumných tímoch Microsoftu, Google a Facebook AI Research. Najviac sa preslávil výskumom reprezentácie slov pomocou neurónových sietí. V Google stál pri vzniku word2vec, techniky, ktorá dokáže reprezentovať slová ako vektory v mnohorozmernom priestore. Vďaka tomu matematická reprezentácia zachytáva časť významových vzťahov medzi slovami. Jeho práce z roku 2013 predstavili efektívne architektúry na učenie word embeddings a neskôr aj techniky ako negative sampling. Google word2vec otvoril ako open-source projekt a technológia sa masovo rozšírila vo výskume aj priemysle.

Z dnešného pohľadu môže word2vec pôsobiť jednoducho v porovnaní s transformermi a veľkými jazykovými modelmi. Historicky však predstavuje jeden z dôležitých krokov na ceste k dnešným distribuovaným reprezentáciám jazyka. Mikolov sa neskôr vrátil do Česka a založil výskumnú skupinu Foundational AI na CIIRC ČVUT. Ak by sa česko-slovenský zoznam zostavoval výlučne podľa vplyvu vedeckých publikácií na svetový vývoj AI, Mikolov by patril úplne na jeho vrchol.

6. Martin Rehák - dvakrát vybudoval AI firmu okolo bezpečnosti

Martin Rehák je zaujímavý kombináciou akademickej AI, kybernetickej bezpečnosti a podnikania. V roku 2009 spoluzaložil Cognitive Security, ktorá používala strojové učenie a behaviorálnu analýzu na vyhľadávanie bezpečnostných hrozieb v sieťovej prevádzke. V roku 2013 firmu kúpilo Cisco. Rehák následne v Cisco pôsobil ako Principal Engineer a R&D Site Director a jeho tím vyvíjal Cognitive Threat Analytics. Technológia podľa dostupných údajov poskytovala ochranu viac ako dvadsiatim miliónom zariadení či používateľov. Tým však jeho startupový príbeh neskončil.

V roku 2019 založil Resistant AI. Firma sa sústreďuje na využitie AI pri odhaľovaní finančných podvodov, manipulovaných dokumentov, podozrivých transakcií a útokov smerujúcich proti automatizovaným finančným systémom. V roku 2026 Resistant AI analyzuje dáta z desiatok krajín a pracuje s rozsiahlymi súbormi dokumentov určenými na identifikáciu sofistikovaných podvodných vzorcov. Rehák tak patrí medzi málo ľudí v regióne, ktorí už dvakrát vybudovali AI firmu okolo konkrétneho bezpečnostného produktu, pričom jedna z nich skončila akvizíciou globálnou technologickou korporáciou.

7. Petr Baudiš - od AI pre hru Go k automatizácii podnikových dokumentov

Petr Baudiš spája dve veľmi odlišné kapitoly umelej inteligencie. Ešte pred dnešným boomom generatívnej AI vytvoril Pachi, jeden z najsilnejších open-source programov na hru Go. Jeho systém sa stal jedným z benchmarkov, voči ktorým Google DeepMind porovnával raný vývoj AlphaGo. Baudišove práce sa dostali aj do odbornej literatúry okolo projektu. Neskôr spolu s Tomášom Gogárom a Tomášom Tunysom založil Rossum. Firma pristúpila k spracovaniu faktúr a ďalších podnikových dokumentov inak než tradičné OCR systémy. Namiesto pevne definovaných šablón využila deep learning na pochopenie štruktúry dokumentu a vzťahov medzi údajmi.

Rossum postupne prešlo od extrakcie údajov k platforme inteligentného document processingu a vlastným modelom orientovaným na transakčné dokumenty. V máji 2026 firmu kúpila americká spoločnosť Coupa. Rossum v tom čase používali stovky veľkých podnikov a jeho technológia sa stala súčasťou širšieho systému autonómneho spracovania firemných výdavkov. Baudiš tak patrí medzi ľudí, ktorí dokázali preniesť hlboké technické znalosti AI do komerčného produktu pre globálne firmy.

8. Michal Pěchouček - AI výskum, startup, Cisco, Avast a späť na univerzitu

Michal Pěchouček má jednu z najkomplexnejších kariér v českom AI prostredí. Dlhodobo pôsobil na ČVUT v oblasti umelej inteligencie a multiagentných systémov. Spolu s Martinom Rehákom stál pri vzniku Cognitive Security, ktorú v roku 2013 získalo Cisco. Neskôr pôsobil ako technologický riaditeľ v Avaste, kde sa zaoberal využitím AI a bezpečnostných technológií v produktoch používaných v globálnom meradle. Súčasne zostal výrazne prepojený s akademickým prostredím a AI Centrom na Fakulte elektrotechnickej ČVUT.

Od februára 2026 stojí na čele ČVUT ako rektor. Pěchouček sa do tohto výberu dostáva najmä vďaka nezvyčajnej kombinácii troch svetov: základného a aplikovaného výskumu AI, technologického podnikania a vývoja vo veľkých globálnych firmách. Nie je človekom jedného produktu. Je skôr jedným z ľudí, ktorí pomohli vytvoriť celé české prostredie prepájajúce univerzitný AI výskum s priemyslom.

9. Jan Šedivý - IBM, Google a jeden z najúspešnejších českých konverzačných AI tímov

Jan Šedivý pracoval na technológiách umelej inteligencie ešte v časoch, keď pojem AI nebol marketingovým označením takmer každého softvéru. Pôsobil vo výskumnom centre IBM T. J. Watson Research Center, neskôr viedol výskumné projekty IBM a bol hlavným dizajnérom systému Embedded ViaVoice na rozpoznávanie reči. Následne pôsobil v Google ako Technical Lead Manager. Po návrate na ČVUT sa zameral na konverzačnú AI.

Jeho tím vytvoril sociálneho chatbota Alquist, ktorý sa niekoľkokrát dostal medzi absolútnu špičku súťaže Amazon Alexa Prize. Český univerzitný tím dokázal konkurovať výskumným pracoviskám z najlepších svetových univerzít. Šedivý neskôr spoluzaložil startup PromethistAI a jeho skupina na CIIRC sa aj v roku 2026 venuje konverzačnej AI, LLM, NLP, automatickému rozpoznávaniu reči a virtuálnym hlasovým asistentom. Jeho kariéra je ukážkou kontinuity medzi staršou generáciou speech recognition, konverzačnými chatbotmi a súčasnými veľkými jazykovými modelmi.

10. Josef Urban - AI, ktorá sa pokúša dokazovať matematické tvrdenia

Posledné meno reprezentuje oblasť, ktorá je menej mediálne atraktívna, ale z hľadiska vývoja inteligentných systémov mimoriadne dôležitá. Josef Urban sa špecializuje na automatické uvažovanie a dokazovanie matematických viet. Jeho práca kombinuje strojové učenie s formálnou logikou. Cieľom nie je iba generovať text, ktorý znie presvedčivo, ale vytvoriť systém schopný postupovať podľa formálnych pravidiel a vytvoriť overiteľný dôkaz. Urban vedie alebo spoluvytvára projekty zamerané na learning-guided automated theorem proving, kombináciu induktívneho učenia s deduktívnym uvažovaním a automatickú formalizáciu matematiky.

Na CIIRC jeho skupina pracuje napríklad na projektoch AI4Reason, PowerATP a MLTPA. Táto línia výskumu je v roku 2026 čoraz relevantnejšia. Jednou zo slabín veľkých jazykových modelov totiž zostáva rozdiel medzi pravdepodobným tvrdením a tvrdením, ktorého správnosť možno formálne overiť. Urban preto reprezentuje výskumnú vetvu AI, ktorá môže byť mimoriadne dôležitá pre budúce systémy určené na matematiku, vedu a formálne overovanie softvéru.

Česká republika má v tejto desiatke početnejšie zastúpenie najmä preto, že má niekoľko desaťročí budovanú silnú akademickú infraštruktúru okolo ČVUT, CIIRC, Karlovej univerzity a ďalších pracovísk. Z nej postupne vznikli firmy ako Cognitive Security, Resistant AI alebo Rossum. Slovensko má užšiu základňu, ale niekoľko mimoriadne silných technologických príbehov. Andrej Karpathy sa dostal priamo do centra vývoja svetovej AI v OpenAI a Tesle. Marek Rosa investoval vlastný kapitál do dlhodobého výskumu AGI. Tomáš Kováčovský pomohol vytvoriť technológiu 3D videnia, ktorá sa používa v priemyselnej robotike. Martin Herman dostal slovenskú AI až medzi regulované zdravotnícke technológie v Európe a Spojených štátoch.

Na českej strane je Tomáš Mikolov autorom výskumu, ktorý sa stal súčasťou histórie NLP. Martin Rehák opakovane pretavil AI výskum do komerčných bezpečnostných produktov. Petr Baudiš prešiel od výskumu Go k Rossumu. Michal Pěchouček prepojil akademický výskum s Cisco a Avastom. Jan Šedivý má za sebou IBM, Google a úspešné systémy konverzačnej AI. Josef Urban patrí k rešpektovaným odborníkom na automatické uvažovanie. Práve podľa tohto kritéria by sa malo o „osobnostiach AI“ hovoriť častejšie. Nie podľa toho, kto má najviac príspevkov o AI na LinkedIne, kto najčastejšie vystupuje na konferenciách alebo kto dokáže najlepšie vysvetliť používanie ChatGPT.

Podstatnejšia otázka je oveľa jednoduchšia: Čo tento človek skutočne vytvoril? Pri desiatich menách v tomto výbere sa na ňu dá odpovedať veľmi konkrétne.