Presná definícia
Čo znamená všeobecná umelá inteligencia?
Všeobecná umelá inteligencia (AGI) je hypotetický alebo výskumný cieľ vytvoriť systém, ktorý sa dokáže učiť, uvažovať a účinne konať v širokom spektre kognitívnych úloh, vrátane nových úloh bez úzko špecializovaného preprogramovania. Neexistuje všeobecne prijatá operačná hranica AGI ani jednotný test. Ľudská úroveň, ekonomická užitočnosť, autonómia a vedomie sú samostatné kritériá, ktoré nemožno do pojmu vložiť bez vysvetlenia.
Skúsenosť a kontext
Ako sa pojem používa v praxi
Seriózne tvrdenie o AGI potrebuje vopred registrovaný hodnotiaci rámec: rozsah úloh, podmienky učenia, dostupné nástroje, čas a náklady, ľudské referencie a pravidlá proti kontaminácii testov. Overuje sa adaptácia na neznáme úlohy, transfer, dlhodobá spoľahlivosť a schopnosť rozpoznať vlastné limity. Skóre na akademických benchmarkoch sa nesmie zamieňať s bezpečným pôsobením v otvorenom svete. Keďže kategória nie je ustálená, dokumentácia má opisovať konkrétne schopnosti a dôkazy a vyhnúť sa binárnemu vyhláseniu bez merateľných podmienok.
Overiteľnosť
Odborné zdroje
Praktické odpovede
Často kladené otázky
Existuje uznaný AGI systém?
Neexistuje odborný konsenzus ani autorita, ktorá by podľa jednotného testu taký stav potvrdila.
Musí AGI prekonať človeka?
Zvyčajne sa očakáva široká porovnateľná kompetencia, nie však superinteligencia; presná referencia sa líši.
Vyžaduje AGI vedomie?
Nie podľa technických definícií zameraných na schopnosti. Vedomie je osobitná filozofická a vedecká otázka.
Môže jeden test potvrdiť AGI?
Nie presvedčivo. Jednotlivý test nepokrýva otvorený rozsah úloh, transfer, náklady ani bezpečnosť.
Dá sa spoľahlivo určiť dátum vzniku AGI?
Nie. Prognózy závisia od definície, predpokladov a neistého vývoja výskumu.