Päť kníh o umelej inteligencii, ktoré odporučil ChatGPT v roku 2026. Čo nám prezrádzajú o budúcnosti AI?

Keď umelá inteligencia odporúča knihy o sebe samej

Vybrať päť kníh o umelej inteligencii dnes nie je jednoduché. Každý mesiac pribúdajú nové publikácie o jazykových modeloch, automatizácii, produktivite, bezpečnosti alebo budúcnosti ľudskej práce. Niektoré ponúkajú konkrétne návody, ďalšie sa snažia vysvetliť technické princípy a iné upozorňujú na spoločenské riziká. Čitateľ pritom často nedokáže vopred rozlíšiť, či sa dostáva k serióznej analýze alebo k ďalšej publikácii, ktorá využíva aktuálny záujem o AI.

Britský literárny portál Five Books, známy rozhovormi s odborníkmi o významných knihách, sa preto rozhodol pre nezvyčajný experiment. Namiesto tradičného experta požiadal ChatGPT, aby odporučil päť publikácií, ktoré by mali pomôcť pochopiť umelú inteligenciu v roku 2026. Rozhovor viedla editorka Sophie Roell. Pôvodne bol zverejnený 29. marca 2026 a aktualizovaný 21. apríla 2026.

Výber je zaujímavý predovšetkým svojou rôznorodosťou. Neobsahuje päť technických príručiek ani päť optimistických kníh o tom, ako AI zmení svet k lepšiemu. Každá z publikácií sa venuje inej vrstve technologickej transformácie: praktickému používaniu, ekonomickej moci, existenčným rizikám, pravidlám správy AI a filozofickému významu inteligencie.

Spoločne ukazujú, že porozumieť umelej inteligencii neznamená iba vedieť používať chatbot. Znamená to rozumieť aj prostrediu, v ktorom táto technológia vzniká a ovplyvňuje naše rozhodnutia.

Treba však pripomenúť jednu podstatnú okolnosť. Ide o odporúčania generatívneho modelu, nie o výsledok nezávislej vedeckej štúdie alebo systematického hodnotenia všetkých dostupných kníh. ChatGPT dokáže pracovať s informáciami o publikáciách, ich autoroch a verejnej odbornej diskusii. Samotné odporúčanie však nie je dôkazom, že model všetky knihy prečítal spôsobom porovnateľným s ľudským odborným recenzentom.

1. Co-Intelligence: Living and Working with AI – Ethan Mollick

Umelá inteligencia ako spolupracovník, ktorého sa musíme naučiť riadiť

Z celej pätice je kniha Ethana Mollicka najbližšie každodennému životu. Jej hlavnou témou nie je hypotetická budúcnosť, ale otázka, čo má človek robiť s umelou inteligenciou, ktorá je dostupná už dnes.

Mollick pôsobí na Wharton School Pensylvánskej univerzity a venuje sa inováciám, podnikaniu a praktickému využívaniu AI. Na rozdiel od autorov, ktorí skúmajú predovšetkým vývoj algoritmov, sa sústreďuje na správanie ľudí a organizácií pri používaní technológií.

Jeho základný prístup vychádza z predstavy AI ako nového typu spolupracovníka. Takéto prirovnanie však netreba chápať doslovne. Jazykový model nie je zamestnanec, nemá profesionálnu zodpovednosť a nemusí správne pochopiť kontext situácie. Dokáže však vykonávať množstvo činností, pri ktorých sme doteraz potrebovali ľudskú spoluprácu.

Môže pripraviť prvý návrh dokumentu, ponúknuť alternatívne vysvetlenie problému, analyzovať argumenty alebo navrhnúť postup riešenia. V niektorých situáciách ušetrí čas, v iných však vytvorí presvedčivú odpoveď, ktorá obsahuje chyby. Práve tu vzniká podstatný rozdiel medzi obyčajným používaním AI a skutočnou schopnosťou s ňou pracovať.

Predstavme si malú firmu, ktorej majiteľ potrebuje pripraviť obchodnú ponuku pre zahraničného zákazníka. Jazykový model mu dokáže pomôcť s formuláciou, štruktúrou dokumentu alebo úpravou tónu komunikácie. Nedokáže však automaticky zaručiť, že obchodné podmienky sú výhodné, cenová kalkulácia správna a všetky záväzky primerané. Človek preto musí určiť zadanie, poskytnúť relevantné informácie, vyhodnotiť výsledok a rozhodnúť, čo skutočne použije.

Mollickov prístup prináša ešte jeden významný postreh. Produktivitu už nemusíme merať iba množstvom práce, ktoré jednotlivec zvládne vykonať sám. AI môže rozšíriť rozsah úloh, ktoré dokáže realizovať jeden človek, pokiaľ má dostatočné znalosti na ich riadenie a kontrolu. To však neznamená, že odborné zručnosti prestávajú byť dôležité. Práve naopak. Keď sa znižuje náročnosť vytvorenia prvého návrhu, rastie význam schopnosti rozpoznať jeho kvalitu.

Pre koho je kniha vhodná? Predovšetkým pre zamestnancov, podnikateľov, učiteľov, manažérov a ľudí, ktorí chcú umelú inteligenciu využívať systematicky, nie iba príležitostne.

Čo si z nej odniesť: AI vám môže významne pomôcť pri práci, ale výsledok bude závisieť aj od vašej schopnosti správne definovať problém, posúdiť odpoveď a prevziať zodpovednosť za rozhodnutie.

2. Empire of AI: Dreams and Nightmares in Sam Altman's OpenAI – Karen Hao

Kto bude vlastniť a kontrolovať infraštruktúru umelej inteligencie?

Kým Mollick skúma vzťah človeka a AI pri práci, investigatívna novinárka Karen Hao sa zameriava na prostredie, v ktorom sa najvýkonnejšie modely vyvíjajú. Jej kniha sleduje rozvoj odvetvia umelej inteligencie, pričom osobitnú pozornosť venuje spoločnosti OpenAI, jej vedeniu a ekonomickým záujmom technologického priemyslu.

Základná otázka knihy je jednoduchá: Ak sa umelá inteligencia stane kľúčovou súčasťou hospodárstva, kto bude kontrolovať jej najdôležitejšie zdroje?

Vývoj pokročilých modelov si vyžaduje rozsiahlu výpočtovú infraštruktúru, špecializované čipy, elektrickú energiu, kvalitné dáta, technických odborníkov a značný kapitál. Tieto zdroje nie sú rovnomerne rozdelené. Najväčšie technologické spoločnosti preto disponujú výhodami, ktoré menší konkurenti nedokážu jednoducho napodobniť.

Z ekonomického hľadiska tak vzniká prostredie s vysokými bariérami vstupu. Spoločnosť, ktorá má k dispozícii výkonné dátové centrá, kvalifikovaný výskumný tím a prístup ku kapitálu, môže vyvíjať modely v rozsahu, ktorý je pre menšie podniky nedostupný.

Nie je však správne automaticky predpokladať, že trh ovládne jediná firma. Konkurenciu môžu posilňovať otvorené modely, menšie špecializované riešenia, technologické inovácie aj regulačné opatrenia. Hao upozorňuje na širší problém: koncentrácia technologických zdrojov sa môže postupne premietnuť do koncentrácie ekonomickej a spoločenskej moci.

Ak napríklad veľká časť podnikov používa modely niekoľkých poskytovateľov, rozhodnutia týchto spoločností môžu ovplyvniť cenu služieb, prístup k funkcionalite, podmienky spracúvania údajov alebo technologickú závislosť zákazníkov.

Dôležitou témou knihy je aj skutočnosť, že umelá inteligencia nie je výlučne digitálnym produktom. Jej vývoj stojí na fyzickej infraštruktúre a ľudskej práci. Za používateľsky jednoduchým rozhraním sa skrývajú dátové centrá, dodávateľské reťazce a množstvo pracovníkov zapojených do prípravy či hodnotenia údajov.

Pre firmu z toho vyplýva praktický poznatok. Pri rozhodovaní o zavedení AI nestačí hodnotiť iba schopnosti konkrétneho modelu. Treba skúmať aj závislosť od poskytovateľa, možnosť preniesť dáta, zmluvné podmienky a dlhodobé náklady.

Pre koho je kniha vhodná? Pre manažérov, podnikateľov, ekonómov, novinárov, tvorcov verejných politík a každého, koho zaujíma vzťah technológií a ekonomickej moci.

Čo si z nej odniesť: Budúcnosť AI nebude určovaná iba kvalitou modelov. Významnú úlohu bude mať vlastníctvo infraštruktúry, kapitál, regulácia a schopnosť spoločnosti zabrániť neprimeranej koncentrácii moci.

3. If Anyone Builds It, Everyone Dies – Eliezer Yudkowsky a Nate Soares

Kde sa končí súčasná AI a začína debata o existenčnom riziku?

Tretia kniha predstavuje najradikálnejší pohľad z celého výberu. Eliezer Yudkowsky a Nate Soares sa dlhodobo venujú bezpečnosti pokročilej umelej inteligencie a upozorňujú na možnosť vzniku systémov, ktorých schopnosti by výrazne presahovali ľudské možnosti.

Ich argumentácia vychádza z problému označovaného ako AI alignment, teda zosúladenie správania umelej inteligencie s ľudskými cieľmi, hodnotami a bezpečnostnými požiadavkami.

Predstavme si systém, ktorý dokáže mimoriadne efektívne plánovať, vyhodnocovať možnosti a uskutočňovať zložité stratégie. Ak jeho ciele nie sú správne určené alebo nie sú dostatočne kontrolované, vysoká schopnosť riešiť úlohy sama osebe nezaručuje, že výsledky budú pre ľudí priaznivé.

Autori preto upozorňujú na potenciálne veľmi vážne následky budúceho vývoja superinteligencie. Je však nevyhnutné rozlišovať medzi tromi vecami: dnešnými pozorovanými zlyhaniami AI, teoretickými bezpečnostnými problémami a predpoveďami o budúcich systémoch.

O tom, že existujúce modely môžu vytvárať nepravdivé informácie, nesprávne interpretovať zadania alebo reprodukovať skreslenia, máme konkrétne skúsenosti a výskumné poznatky. O správaní hypotetických systémov s výrazne vyššou inteligenciou však neexistuje porovnateľné množstvo empirických dôkazov. Práve preto patria tvrdenia autorov o rozsahu budúceho existenčného rizika medzi najdiskutovanejšie časti súčasnej debaty.

Kritici upozorňujú, že z teoretickej možnosti katastrofického scenára nemožno bez ďalších dôkazov odvodiť jeho vysokú pravdepodobnosť. Poukazujú tiež na existenciu rôznych prístupov k bezpečnosti AI, postupné testovanie, reguláciu a technické mechanizmy kontroly.

Napriek tejto polemike má kniha dôležitý význam. Núti čitateľa zamyslieť sa nad tým, či je dostatočné vyhodnocovať technológiu iba podľa toho, čo dokáže dnes. Pri bezpečnosti totiž niekedy nestačí odstrániť známu chybu. Potrebujeme uvažovať aj o dôsledkoch systému, ktorého schopnosti sa môžu výrazne zmeniť.

Pre bežného používateľa z toho nevyplýva dôvod na paniku. Oveľa užitočnejšie je pochopiť princíp primeranej kontroly: čím väčší dosah môže mať rozhodnutie systému, tým dôslednejšie treba nastaviť jeho oprávnenia, testovanie a ľudský dohľad.

Pre koho je kniha vhodná? Pre čitateľov zaujímajúcich sa o bezpečnosť AI, technologickú filozofiu, výskum pokročilých modelov a dlhodobé spoločenské riziká.

Čo si z nej odniesť: Závažné scenáre si zaslúžia pozornosť, ale aj kritické hodnotenie dôkazov. Možnosť rizika, odhad jeho pravdepodobnosti a istota predpovede nie sú to isté.

4. The AI Ideal: AIdealism and the Governance of AI – Niklas Lidströmer

Kto má určovať pravidlá pre technológiu, ktorá ovplyvňuje celú spoločnosť?

Štvrtá kniha posúva diskusiu od otázky, čo dokáže AI, k otázke, podľa akých princípov by sa mala rozvíjať.

Niklas Lidströmer, lekár a výskumník so skúsenosťami s využívaním umelej inteligencie v zdravotníctve, skúma hodnotové predstavy, ktoré formujú rozhodovanie o technológiách. Jeho východiskom je, že regulácia AI nikdy nie je úplne neutrálna. Každé pravidlo, obmedzenie alebo výnimka vyjadruje určitú predstavu o tom, ktoré spoločenské záujmy majú dostať prednosť.

Ak štát podporuje čo najrýchlejšie zavádzanie AI, uprednostňuje inováciu a hospodársku konkurencieschopnosť. Ak stanovuje prísne podmienky pre používanie AI v citlivých oblastiach, zdôrazňuje ochranu práv, bezpečnosť a zodpovednosť.

Ani jeden z týchto cieľov nemožno posudzovať izolovane. Príliš slabé pravidlá môžu vystaviť ľudí rizikám. Nevhodne nastavené obmedzenia zase môžu brzdiť užitočný výskum alebo sťažovať prístup menším organizáciám.

Lidströmer preto otvára otázku, ako vytvoriť systém správy AI, ktorý bude podporovať technologický pokrok a zároveň zohľadňovať verejný záujem.

Tento problém je dobre viditeľný v zdravotníctve. Model dokáže pomáhať pri vyhodnocovaní medicínskych údajov, no jeho využívanie sa dotýka citlivých informácií, odbornej zodpovednosti a bezpečnosti pacientov. Nestačí preto posudzovať iba technickú presnosť. Potrebujeme vedieť aj to, kto môže systém používať, kto kontroluje jeho výsledky a ako sa riešia prípadné chyby.

Podobné otázky vznikajú v školstve, bankovníctve, poisťovníctve alebo verejnej správe.

Kniha tak pripomína, že pravidlá pre AI nie sú iba záležitosťou programátorov a právnikov. Sú súčasťou širšej spoločenskej dohody o tom, aké rozhodnutia chceme delegovať na technológie a akú mieru kontroly si potrebujeme zachovať.

Pre koho je kniha vhodná? Pre verejnú správu, vedenie organizácií, právnikov, pracovníkov zdravotníctva, učiteľov a ľudí, ktorí sa venujú etike a regulácii technológií.

Čo si z nej odniesť: Dobré pravidlá pre AI nevznikajú iba zo znalosti technológie. Vyžadujú aj jasné hodnoty, transparentnosť rozhodovania a mechanizmy zodpovednosti.

5. Genesis: Artificial Intelligence, Hope, and the Human Spirit – Henry Kissinger, Eric Schmidt a Craig Mundie

Čo sa zmení, keď človek prestane byť jediným tvorcom komplexných intelektuálnych výstupov?

Posledná publikácia sa od každodennej praxe presúva k filozofii a dlhodobému vývoju civilizácie. Autormi knihy sú bývalý americký diplomat Henry Kissinger, niekdajší vedúci predstaviteľ spoločnosti Google Eric Schmidt a technologický odborník Craig Mundie.

Spoločne skúmajú, ako umelá inteligencia ovplyvňuje ľudské chápanie poznania, rozhodovania a vlastného postavenia vo svete.

V dejinách sa viackrát objavili technológie, ktoré zmenili spôsob šírenia alebo vytvárania poznatkov. Kníhtlač významne rozšírila dostupnosť textov. Moderné vedecké metódy zmenili predstavy o tom, ako overovať tvrdenia. Počítače umožnili spracúvať informácie v rozsahu, ktorý bol predtým nedosiahnuteľný.

Generatívna AI prináša ďalší zásadný posun. Stroje už informácie iba neukladajú alebo nevyhľadávajú. Dokážu vytvárať súvislé jazykové výstupy, navrhovať postupy, pracovať s odbornými problémami a pomáhať pri tvorbe nových riešení.

To však samo osebe nedokazuje, že majú vedomie alebo ľudský typ porozumenia. Práve rozlišovanie medzi výkonom systému a jeho vnútornými vlastnosťami patrí medzi najdôležitejšie filozofické otázky umelej inteligencie.

Ak model správne vyrieši úlohu, môžeme hodnotiť jeho výkon. Oveľa náročnejšie je tvrdiť, že rozumie významu riešenia rovnako ako človek.

Kniha Genesis zároveň upozorňuje, že technologická transformácia môže ovplyvniť spoločenské inštitúcie, vzdelávanie, medzinárodné vzťahy aj predstavy o ľudskej výnimočnosti.

Jej slabšou stránkou je podľa hodnotenia v rozhovore Five Books vysoká miera abstrakcie. Publikácia ponúka rozsiahlu filozofickú perspektívu, no nie vždy poskytuje presné odpovede alebo dostatočnú empirickú oporu pre širšie úvahy. Preto ju treba čítať skôr ako podnet na premýšľanie než ako spoľahlivú predpoveď technologickej budúcnosti.

Pre koho je kniha vhodná? Pre čitateľov so záujmom o filozofiu, históriu technológií, medzinárodné vzťahy a spoločenské dôsledky umelej inteligencie.

Čo si z nej odniesť: AI nemení iba spôsob vykonávania úloh. Mení aj otázky, ktoré si kladieme o poznaní, ľudskej tvorivosti, zodpovednosti a hraniciach inteligencie.

Päť kníh, päť rôznych otázok

Pri spoločnom pohľade na výber je zrejmé, že jednotlivé publikácie sa navzájom dopĺňajú.

Takéto rozdelenie je užitočné aj pre bežného čitateľa, ktorý nechce študovať všetky publikácie. Stačí si vybrať otázku, ktorá súvisí s jeho prácou alebo osobným záujmom.

Majiteľ malej firmy pravdepodobne získa najviac z Mollickovho praktického prístupu. Manažér zodpovedný za digitálnu stratégiu môže oceniť analýzu Karen Hao. Odborník venujúci sa bezpečnosti alebo regulácii AI sa skôr zameria na Yudkowského, Soaresa či Lidströmera. Filozoficky orientovaný čitateľ môže začať knihou Genesis.

Neznamená to, že niektorá z publikácií je objektívne najlepšia. Ich hodnota závisí od toho, na akú otázku hľadáme odpoveď.

Čo majú tieto knihy spoločné a v čom sa zásadne rozchádzajú?

Najzaujímavejším poznatkom z celého výberu nie je konkrétne poradie, ale rozdielnosť predpokladov jednotlivých autorov.

Mollick vychádza z toho, že AI už dnes ponúka praktický úžitok a ľudia sa s ňou musia naučiť pracovať. Hao upozorňuje, že tento úžitok vzniká v ekonomickom prostredí, kde nie všetci majú rovnakú moc a prístup k zdrojom.

Yudkowsky a Soares kladú dôraz na možnosť, že technologické schopnosti v budúcnosti prekročia našu schopnosť bezpečne ich riadiť. Lidströmer zdôrazňuje potrebu spoločenských hodnôt a zodpovedného rozhodovania. Autori Genesis skúmajú, čo táto zmena znamená v dlhšej historickej perspektíve.

Tieto pohľady sa nedajú jednoducho zlúčiť do jedného optimistického alebo pesimistického príbehu. Napríklad rýchle rozširovanie AI môže prinášať ekonomické výhody, ale zároveň prehlbovať závislosť organizácií od niekoľkých poskytovateľov. Prísnejšia regulácia môže znížiť niektoré riziká, ale pri nevhodnom nastavení aj zvýšiť náklady menších konkurentov. Automatizácia môže zlepšiť produktivitu, no jej dosah na zamestnanosť a rozdelenie príjmov bude závisieť aj od rozhodnutí firiem a verejných inštitúcií.

Preto je potrebné odmietnuť jednoduchú predstavu, že umelá inteligencia bude pre všetkých automaticky prínosom alebo automaticky hrozbou. Výsledok bude závisieť od konkrétnych technických možností, spôsobu nasadenia, ekonomických záujmov, pravidiel a ľudských rozhodnutí.

Ktorú knihu odporučil ChatGPT ako jedinú?

Na záver rozhovoru položila Sophie Roell praktickú otázku: ak by si čitateľ mohol vybrať iba jednu publikáciu, ktorá by to mala byť?

ChatGPT odporučil Co-Intelligence: Living and Working with AI od Ethana Mollicka. Dôvodom bol bezprostredný praktický prínos. Kým ostatné knihy skúmajú politické, ekonomické, bezpečnostné alebo filozofické súvislosti, Mollick sa venuje tomu, ako môže človek zmysluplne pracovať s umelou inteligenciou už v súčasnosti.

Takéto odporúčanie má svoju logiku. Mnohí ľudia dnes nepotrebujú ďalšie všeobecné informácie o tom, že AI bude dôležitá. Potrebujú pochopiť, ako ju používať, čo od nej očakávať a v akých situáciách jej výstupom neveriť bez kontroly.

Nie je však správne zamieňať praktickú užitočnosť s úplnosťou poznania. Človek, ktorý sa naučí dobre pracovať s jazykovými modelmi, ešte automaticky nerozumie ekonomike technologických spoločností, bezpečnostnému výskumu ani regulácii AI. Mollickova kniha preto predstavuje výborný začiatok, nie náhradu ostatných perspektív.

Čo si z tohto výberu môže odniesť používateľ PoznAI?

Vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie by nemalo byť postavené výlučne na ovládaní konkrétnej aplikácie. Používateľské rozhrania, modely aj dostupné funkcie sa menia. Oveľa trvácnejšie sú schopnosti, ktoré pomáhajú technológii správne porozumieť.

Človek by mal vedieť určiť, či je AI vhodná na konkrétnu úlohu, poskytnúť jej primerané podklady, rozpoznať neistotu, skontrolovať výsledky a rozhodnúť, čo môže bezpečne delegovať.

Rovnako dôležité je vedieť sa pýtať na pôvod informácií, ochranu údajov, zodpovednosť a záujmy poskytovateľa.

Príkladom môže byť podnikateľ, ktorý plánuje používať AI na vyhodnocovanie zákazníckych požiadaviek. Praktický prístup mu pomôže vytvoriť pracovný postup. Ekonomický pohľad ho upozorní na závislosť od dodávateľa. Bezpečnostný pohľad ho povedie k obmedzeniu oprávnení systému. Etický pohľad mu pripomenie ochranu zákazníkov. Filozofický pohľad otvorí otázku, kde má zostať ľudské rozhodovanie.

Takto vzniká skutočná AI gramotnosť. Nie ako súbor zapamätaných príkazov, ale ako schopnosť uvažovať o technológii v širších súvislostiach.

Pri čítaní podobných kníh môže pomôcť jednoduchý postup. Najskôr si pomenujte hlavnú tézu autora. Potom skúmajte, na akých dôkazoch stojí, ktoré predpoklady používa a čo by proti jeho záverom namietal odborník s odlišným názorom. Nakoniec si položte otázku, čo z prečítaného dokážete zodpovedne preniesť do praxe.

Tento prístup je užitočný aj pri práci so samotnou generatívnou AI. Model môže pomôcť porovnať argumenty rôznych autorov. Nemal by však nahradiť čítanie zdrojov ani vlastný úsudok o ich kvalite.

Záver: Nestačí vedieť, čo umelá inteligencia dokáže

Výber piatich kníh pre rok 2026 ukazuje, že diskusia o umelej inteligencii už dávno nie je výlučne technickou debatou. Zasahuje ekonomiku, pracovný trh, bezpečnosť, politiku, filozofiu aj každodenný život.

Jednotliví autori sa nezhodujú v tom, ktoré otázky sú najnaliehavejšie. Práve preto je ich spoločné čítanie užitočné. Umožňuje pochopiť, prečo niekto v AI vidí predovšetkým nástroj zvyšovania produktivity, iný zdroj koncentrácie moci a ďalší technológiu, ktorej budúci vývoj si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť.

ChatGPT vybral ako najpraktickejšiu knihu Mollickovu Co-Intelligence. Pre väčšinu ľudí, ktorí chcú začať AI používať zodpovednejšie, ide o rozumný východiskový bod.

Skutočné porozumenie však vzniká až vtedy, keď dokážeme praktické možnosti spojiť s kritickým myslením.

Cieľom vzdelávania o AI nie je naučiť ľudí dôverovať technológii viac. Je naučiť ich rozumieť jej natoľko, aby vedeli, kedy jej dôverovať, kedy ju kontrolovať a kedy sa rozhodnúť bez nej.

Zdroje a redakčné východiská

Hlavný zdroj: Roell, Sophie (2026). The Best AI Books in 2026, recommended by ChatGPT. Five Books. Publikované 29. marca 2026, aktualizované 21. apríla 2026.

https://fivebooks.com/best-books/the-best-ai-books-in-2026-chatgpt/

Publikácie analyzované v článku: Co-Intelligence (Ethan Mollick); Empire of AI (Karen Hao); If Anyone Builds It, Everyone Dies (Eliezer Yudkowsky a Nate Soares); The AI Ideal (Niklas Lidströmer); Genesis (Henry Kissinger, Eric Schmidt a Craig Mundie).

Redakčná poznámka: Článok je samostatnou odbornou interpretáciou knižného výberu a argumentov predstavených v rozhovore Five Books. Nejde o vyhlásenie, že redakcia nezávisle prečítala a recenzovala úplné znenie všetkých piatich kníh.

Pojmy k tejto téme

Veľký jazykový model (LLM): model umelej inteligencie trénovaný na rozsiahlych dátach, ktorý dokáže spracúvať a generovať text a v závislosti od architektúry aj ďalšie typy obsahu.

AI alignment: výskumná oblasť zaoberajúca sa tým, ako zabezpečiť, aby sa správanie AI zhodovalo so zamýšľanými cieľmi a bezpečnostnými požiadavkami.

AI governance: súbor pravidiel, procesov, kompetencií a kontrolných mechanizmov na zodpovedné riadenie umelej inteligencie.

AI gramotnosť: schopnosť rozumieť základným princípom AI, používať ju primerane, kriticky hodnotiť výsledky a identifikovať riziká.

Superinteligencia: hypotetická forma umelej inteligencie, ktorá by v širokom rozsahu intelektuálnych činností výrazne prekonávala ľudské schopnosti.

Pokračujte vo vzdelávaní na PoznAI

Ak chcete prejsť od čítania o umelej inteligencii k jej zmysluplnému využívaniu, začnite pochopením základných princípov, možností a obmedzení AI. Na PoznAI sa vzdelávanie nesústreďuje iba na konkrétne aplikácie, ale predovšetkým na schopnosti, ktoré zostávajú užitočné aj pri zmene nástrojov.

https://www.poznai.sk/magazin