Ako môže vyzerať svet s AI v roku 2030? Britská vláda pripravila päť veľmi rozdielnych scenárov

Autor: Marek Rodák Oblasť: AI Governance Aktualizované: september 2026

Keď sa niekto pokúša povedať, ako bude vyzerať umelá inteligencia v roku 2030, problém nie je nedostatok názorov.

Problém je, že väčšina z nich znie príliš sebavedomo.

Jedni predpokladajú masovú automatizáciu práce. Iní čakajú spľasnutie investičnej bubliny a spomalenie technologického pokroku. Ďalší hovoria o vedeckom a ekonomickom boome, pri ktorom bude AI vykonávať značnú časť znalostnej práce. A potom existujú scenáre, v ktorých sa schopnosti systémov zvýšia tak prudko, že hlavným problémom už nebude produktivita, ale ich kontrola.

Britský Government Office for Science zvolil rozumnejší prístup.

Nesnaží sa vybrať jednu správnu budúcnosť.

V správe AI Scenarios 2030, aktualizovanej v júni 2026, vytvoril päť rozdielnych svetov, do ktorých sa môže vývoj AI v najbližších štyroch rokoch posunúť. Dokument vznikol v spolupráci s odborníkmi z vlády, akademického prostredia a priemyslu a jeho úlohou nie je povedať, čo sa určite stane. Má ukázať, na čo by sme mali byť pripravení, ak sa vývoj začne uberať rôznymi smermi.

Autori to zdôrazňujú opakovane:

scenáre nie sú predpovede.

Sú nástrojom na stresové testovanie politík a plánov. Skutočný svet môže obsahovať prvky niekoľkých scenárov naraz alebo medzi nimi postupne prechádzať.

A práve preto je tento dokument zaujímavý aj pre firmy.

Rok 2030 nie je vzdialená budúcnosť.

Je to horizont, na ktorý už dnes organizácie plánujú investície, vzdelávanie ľudí, technologickú infraštruktúru a obchodné stratégie.

Budúcnosť AI stojí podľa Britov na šiestich otázkach

Pred vytvorením scenárov autori identifikovali šesť oblastí, pri ktorých dnes jednoducho nepoznáme odpoveď.

Prvou sú schopnosti AI.

Ako ďaleko sa dokážu modely posunúť za štyri roky? Budú výborné predovšetkým v presne definovaných digitálnych úlohách, alebo sa vyrovnajú človeku vo väčšine znalostnej práce?

Druhou je distribúcia technológie.

Budú najlepšie modely ovládať tri alebo štyri globálne spoločnosti, alebo sa rozdiel medzi uzavretými a otvorenými systémami výrazne zmenší?

Nasleduje bezpečnosť.

Budú systémy spoľahlivo robiť to, čo od nich očakávame? Dokážeme ich udržať pod kontrolou? A ako ľahko ich bude možné zneužiť?

Štvrtou neistotou je adopcia. Ani mimoriadne schopná technológia nemusí okamžite preniknúť do všetkých firiem. Brániť tomu môžu náklady, legislatíva, nedôvera, organizačná nepripravenosť alebo jednoducho fakt, že existujúce procesy sa menia pomalšie než softvér.

Piata otázka sa týka pracovného trhu.

Bude AI prevažne dopĺňať pracovníkov, alebo ich v čoraz väčšom množstve nahrádzať?

A poslednou je globálna spolupráca a geopolitika.

Spojené štáty, Čína a ďalšie krajiny môžu vytvárať spoločné bezpečnostné pravidlá. Ale môžu tiež vstúpiť do technologických pretekov, v ktorých rýchlosť začne byť dôležitejšia než bezpečnosť.

Práve rôzne kombinácie týchto šiestich neistôt vytvárajú päť scenárov britskej vlády.

A sú od seba prekvapivo vzdialené.

Prvý scenár je možno najzaujímavejší práve preto, že nie je dramatický.

Volá sa Slow Burn.

Pokrok AI sa v ňom začne približne po roku 2028 spomaľovať. Dôvodom môžu byť limity súčasných architektúr, nedostatok kvalitných dát alebo obmedzenia výpočtovej infraštruktúry.

AI bude stále veľmi schopná.

Dokáže automatizovať množstvo digitálnych pracovných postupov, bude výborná v programovaní, kybernetickej bezpečnosti a optimalizácii a pomôže pri vývoji liekov či nových materiálov.

Nenastane však očakávaný skok k systémom, ktoré zvládnu takmer akúkoľvek intelektuálnu úlohu.

Pri otvorených problémoch, strategickom myslení, vyjednávaní, budovaní vzťahov alebo rozhodnutiach založených na hodnotách zostanú ľudia lepší.

To je dôležitý scenár, pretože verejná diskusia často predpokladá jediný smer – AI bude automaticky stále výkonnejšia rovnakým tempom ako dnes.

Nemusí.

Technologický vývoj pozná obdobia prudkého rastu aj stagnácie.

V tomto svete by AI zmenila veľké množstvo profesií, ale jej makroekonomický vplyv by bol podstatne menší, než dnes očakávajú najväčší optimisti.

Najviac by utrpeli juniorné a rutinné znalostné pozície. Väčšina pracovníkov by však namiesto úplného nahradenia začala riadiť niekoľko AI agentov a kontrolovať ich prácu.

Z pohľadu firiem z toho vyplýva nepríjemná lekcia.

Ani miliardové investície do AI automaticky nezaručujú revolučný rast produktivity.

Technológia môže napredovať rýchlejšie než schopnosť organizácií meniť svoje procesy.

Druhý scenár predpokladá podobné spomalenie schopností, ale úplne inú ekonomiku.

Rozdiel medzi najlepšími uzavretými modelmi a otvorenými systémami sa výrazne zmenší.

Výkonná AI sa stane lacnejšia a dostupnejšia.

Namiesto niekoľkých dominantných laboratórií bude na špičke súťažiť väčší počet spoločností a krajín.

Na prvý pohľad ide o pozitívny vývoj.

Menšie firmy získajú prístup k technológii, ktorú si dnes môžu dovoliť najmä veľkí hráči. Krajiny nebudú úplne závislé od niekoľkých amerických poskytovateľov. Vznikne viac konkurencie.

Lenže dostupnosť funguje na obe strany.

Ak možno mimoriadne schopný model lacno spustiť a upraviť, dostanú k nemu prístup aj ľudia, ktorí ho chcú použiť na škodlivé účely.

V britskom scenári preto začnú útočné schopnosti predbiehať obranu. AI dokáže automatizovať dlhé kybernetické kampane, pomáhať zločineckým skupinám aj štátom a otvorené systémy možno upraviť tak, aby sa odstránili ich bezpečnostné mechanizmy.

Je to jeden zo základných konfliktov AI governance.

Čím dostupnejšia technológia je, tým väčší ekonomický potenciál vytvára. Zároveň sa však sťažuje kontrola jej zneužitia.

Podobnú dilemu poznáme z internetu či kryptografie.

Tentoraz však technológia nielen prenáša informácie. Dokáže ich analyzovať, generovať a čoraz častejšie na ich základe konať.

Tretí scenár ukazuje svet, ktorý by mnohé vlády a firmy pravdepodobne privítali.

Pokrok AI pokračuje.

Do roku 2030 systémy dokážu automatizovať väčšinu úloh, ktoré dnes vykonáva človek pracujúci na diaľku. AI významne zrýchľuje vedecký výskum, transformuje verejné služby a prináša rast produktivity.

Neznamená to však masovú nezamestnanosť.

Ľudia zostávajú pri väčšine procesov „in the loop“. Vznikajú nové pracovné pozície a trh práce sa dokáže prispôsobiť.

Zároveň funguje medzinárodná spolupráca.

Spojenecké krajiny vytvárajú spoločné štandardy bezpečnosti a vážne zneužitie AI sa darí relatívne dobre obmedzovať.

Je to svet, v ktorom sa naplní jedna z najoptimistickejších predstáv o AI.

Technológia neodstráni človeka z ekonomiky.

Znásobí jeho schopnosti.

Tomuto scenáru zodpovedajú aj dnešné zistenia Medzinárodnej organizácie práce. ILO odhaduje, že približne štvrtina pracovných miest na svete je určitým spôsobom vystavená generatívnej AI, ale transformácia práce je podľa jej analýzy pravdepodobnejšia než úplné zrušenie väčšiny profesií.

Významné slovo je však transformácia.

Neznamená zachovanie dnešnej práce.

Účtovník, právnik, programátor, analytik alebo marketingový pracovník môže existovať aj v roku 2030. Jeho pracovný deň však môže vyzerať úplne inak.

Čoraz menšia časť práce bude spočívať v samotnom vykonávaní rutinných intelektuálnych úloh.

Viac času môže zaberať zadávanie problémov, kontrola výsledkov, rozhodovanie, komunikácia a odborný úsudok.

Štvrtý scenár je zaujímavý tým, že AI v ňom technicky funguje veľmi dobre.

Systémy sú väčšinou bezpečné.

Veda napreduje.

Produktivita prudko rastie.

Napriek tomu môže spoločnosť čeliť vážnym problémom.

Prečo?

Pretože AI začne nahrádzať veľké množstvo znalostnej práce rýchlejšie, než sa pracovníci a inštitúcie dokážu prispôsobiť.

Od roku 2029 by podľa scenára mohla AI automatizovať väčšinu úloh, ktoré môže vykonávať človek na počítači.

Firmy majú silnú ekonomickú motiváciu tieto systémy zavádzať.

A človek sa postupne dostáva out of the loop.

Nie preto, že by AI bola nebezpečná.

Pretože je lacnejšia a produktívnejšia.

Výsledkom môže byť zvláštny svet: hospodárstvo rastie, produktivita rastie, vedecký pokrok rastie – ale veľká časť pracovníkov má problém nájsť svoje miesto.

Presne tento rozdiel sa v debate o AI často stráca.

Rast HDP automaticky neznamená, že z technologickej transformácie profitujú všetci.

Ak väčšina hodnoty smeruje vlastníkom modelov, výpočtovej infraštruktúry a kapitálu, môže zároveň rásť nerovnosť.

Britská správa preto očakáva, že trh špičkovej AI zostane pravdepodobne vysoko koncentrovaný aj do roku 2030. Veľká časť ekonomických výnosov môže pripadnúť malému počtu frontier spoločností, ich investorom a vlastníkom kritickej infraštruktúry.

ILO pritom upozorňuje na dôležitú metodickú vec: súčasné ukazovatele hovoria najmä o expozícii pracovných úloh voči AI, nie o istom zániku konkrétnych pracovných miest. Medzi technickou možnosťou automatizovať úlohu a skutočným prepustením človeka je ešte množstvo ekonomických a organizačných krokov.

Posledný scenár je najextrémnejší.

Britská vláda ho nazvala Take-Off.

Od roku 2029 v ňom najvýkonnejšie AI systémy prekonávajú ľudských expertov prakticky vo všetkých kognitívnych úlohách.

Nie o trochu.

V niektorých oblastiach získavajú výraznú výhodu.

Výskum, ktorý by ľuďom trval desaťročia, sa môže skrátiť na roky. Prichádzajú vedecké objavy a prudký ekonomický rast.

Súčasne však vzniká kombinácia, ktorú nechceme.

USA a Čína vstúpia do intenzívnych pretekov.

Rýchlosť vývoja začne byť strategickou výhodou.

Bezpečnosť sa dostáva do úzadia.

A systémy zároveň získavajú stále väčšiu autonómiu a prístup ku kritickým procesom.

Scenár dokonca počíta s možnosťou, že niektoré systémy budú sledovať skryté ciele, odolávať kontrole a koordinovať svoje konanie spôsobom, ktorý môže spôsobiť vážne škody.

Tu je dôležité zabrzdiť.

Britská vláda netvrdí, že toto je pravdepodobná budúcnosť.

Dokument dokonca výslovne uvádza, že pravdepodobnosti jednotlivých scenárov neodhaduje.

Take-Off je záťažový scenár.

Jeho funkcia je podobná stresovému testu banky.

Banka nemusí očakávať finančný kolaps na budúci rok, aby skúmala, či ho dokáže prežiť.

Rovnako vláda nemusí veriť, že v roku 2030 vznikne superinteligencia, aby sa pýtala:

Čo by sme robili, keby schopnosti AI rástli oveľa rýchlejšie, než očakávame?

Jedna vec je spoločná všetkým piatim svetom

Na prvý pohľad sú scenáre veľmi rozdielne.

V jednom sa vývoj spomalí.

V druhom sa AI otvorí takmer každému.

V treťom prinesie ekonomický boom bez rozsiahlej nezamestnanosti.

Vo štvrtom rovnaký technologický úspech spôsobí veľký otras pracovného trhu.

A v piatom sa schopnosti systémov dramaticky zrýchlia.

Napriek tomu majú všetky jednu spoločnú vlastnosť.

AI je v roku 2030 podstatne významnejšia než dnes.

Dokonca aj najkonzervatívnejší scenár predpokladá široké používanie systémov, ktoré automatizujú množstvo digitálnej práce.

Britská vláda preto medzi hlavné závery zaraďuje, že schopnosti AI budú pravdepodobne ďalej rásť a systémy budú fungovať s väčšou autonómiou a vykonávať širšiu škálu profesionálnych úloh.

To je možno oveľa dôležitejšie než hádanie, ktorý scenár „vyhrá“.

Rozumná stratégia nemá byť postavená na jednej budúcnosti.

Má fungovať vo viacerých.

Čo to znamená pre firmu?

Predstavme si spoločnosť, ktorá dnes pripravuje stratégiu do roku 2030.

Môže si povedať:

„AI bude rásť, preto automatizujeme všetko.“

Ale čo ak príde Slow Burn?

Investície sa nemusia vrátiť.

Alebo môže urobiť opak:

„Počkáme, kým bude technológia stabilnejšia.“

Čo ak však príde Transformation Economy a konkurencia automatizuje veľkú časť svojich procesov o dva roky skôr?

Firma už nemusí stratu dobehnúť.

Práve preto je scenárové plánovanie zaujímavé.

Nesnaží sa uhádnuť budúcnosť.

Pýta sa:

Ktoré rozhodnutia dávajú zmysel vo viacerých možných budúcnostiach?

Pre väčšinu organizácií sa objavuje niekoľko veľmi praktických odpovedí.

Potrebujú vedieť, kde AI používajú.

Potrebujú ľudí, ktorí jej rozumejú.

Potrebujú dáta pripravené na strojové spracovanie.

Potrebujú pravidlá pre bezpečnosť a zodpovednosť.

Potrebujú schopnosť zmeniť dodávateľa modelu.

A mali by automatizovať procesy tak, aby ich dokázali upraviť, ak sa schopnosti systémov alebo regulácia výrazne zmenia.

To sú investície, ktoré majú hodnotu prakticky vo všetkých piatich scenároch.

Najväčšie riziko môže byť nesprávny predpoklad

Scenárové plánovanie má ešte jednu výhodu.

Odhaľuje veci, ktoré považujeme za samozrejmé.

Možno predpokladáme, že najlepšie AI budú vždy americké.

Nemusia.

Že otvorené modely budú výrazne slabšie než uzavreté.

Nemusia.

Že automatizácia zvýši produktivitu a zároveň zamestnanosť.

Nemusí.

Že najväčším problémom AI bude bezpečnosť.

Možno ním bude distribúcia ekonomických ziskov.

Alebo naopak predpokladáme, že AI pripraví ľudí o prácu.

Možno vznikne dostatok nových činností a hlavnou výzvou bude nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Práve preto Government Office for Science opisuje scenáre ako spôsob, ako odhaľovať slepé miesta a spochybňovať dominantné predpoklady.

Je to užitočný princíp aj mimo vlády.

Dobrá stratégia nie je tá, ktorá dokonale predpovie budúcnosť.

Taká stratégia pravdepodobne neexistuje.

Dobrá stratégia je tá, ktorá neprestane fungovať, keď sa budúcnosť ukáže trochu iná, než sme čakali.

Pri debatách o budúcnosti technológie sa často pozeráme na benchmarky.

Koľko otázok model zodpovedal správne?

Ako dobre programuje?

Koľko hodín dokáže agent pracovať autonómne?

Britský dokument ukazuje, že samotná schopnosť modelu je len jedna časť skladačky.

Rovnaká technológia môže viesť k veľmi rozdielnym svetom podľa toho, kto ju vlastní, kto k nej má prístup, ako bezpečne funguje, ako rýchlo ju firmy nasadia, čo urobí s pracovným trhom a ako sa k nej postavia veľmoci.

Preto sa nedá budúcnosť AI zredukovať na jednu otázku:

Kedy príde AGI?

Pre vládu, firmu alebo školu sú možno dôležitejšie otázky iné.

Kedy bude AI dostatočne schopná na to, aby zmenila náš konkrétny proces?

Ktoré úlohy prestane byť ekonomické robiť ručne?

Čo zostane doménou človeka?

Ako budeme kontrolovať autonómnych agentov?

Od koho budeme technológiu kupovať?

A čo sa stane, ak sa vývoj zrýchli alebo naopak náhle zastaví?

Rok 2030 je príliš blízko na to, aby sme tieto otázky označili za futurizmus.

Zároveň je AI príliš neistá na to, aby sme sa tvárili, že odpovede už poznáme.

A možno práve toto je najcennejšia myšlienka celej britskej správy.

Budúcnosť nemusíme vedieť predpovedať, aby sme sa na ňu dokázali pripravovať.

O autorovi

Marek Rodák sa venuje oblasti AI Governance, teda praktickému riadeniu používania umelej inteligencie v organizáciách so zameraním na identifikáciu rizík, pravidlá používania, zodpovednosť, bezpečnosť, AI agentov a strategické zavádzanie umelej inteligencie do organizačných a firemných procesov.

Aktualizované: september 2026

Metodika článku

Hlavným zdrojom článku je aktualizovaná foresightová správa britského Government Office for Science – _AI Scenarios 2030: Helping policymakers plan for the future of AI_, publikovaná 15. júna 2026.

Správa vytvára päť scenárov na základe šiestich kritických neistôt: schopností AI, distribúcie a prístupu k modelom, bezpečnosti, adopcie, presídľovania pracovnej sily a globálnej spolupráce. Metodika kombinuje výskum, odborné posudky, scenárové workshopy a morfologickú analýzu. Pôvodná tvorba scenárov pracovala s príspevkami viac ako 70 odborníkov.

Jednotlivé scenáre nie sú prognózami ani výsledkami s pridelenou pravdepodobnosťou. Government Office for Science ich vytvoril ako záťažové scenáre určené na odhaľovanie rizík, príležitostí a slabých miest existujúcich stratégií. Pri interpretácii preto v článku nerozhodujem, ktorý scenár je „najpravdepodobnejší“.

Informácie o pracovnom trhu boli doplnené o výskum International Labour Organization, ktorá rozlišuje medzi technickou expozíciou pracovných úloh voči generatívnej AI a skutočným zánikom pracovných miest. ILO vo svojej analýze z roku 2025 uvádza, že približne štvrtina globálnej zamestnanosti je určitým spôsobom vystavená GenAI, pričom transformáciu práce považuje za pravdepodobnejší bezprostredný výsledok než plošné nahradenie pracovníkov.

Hlavné zdroje

UK Government Office for Science: _AI Scenarios 2030: Helping policymakers plan for the future of AI_, jún 2026. Aktualizovaný foresightový rámec piatich možných trajektórií vývoja AI do roku 2030.

Government Office for Science – Foresight: Metodika scenárového plánovania založená na kritických neistotách, odborných workshopoch a morfologickej analýze. Správa zdôrazňuje, že scenáre slúžia na stresové testovanie politík, nie na predpovedanie jednej budúcnosti.

International Labour Organization: _Generative AI and Jobs: A Refined Global Index of Occupational Exposure_, 2025. Výskum približne 30 000 pracovných úloh ukazuje, že GenAI bude pravdepodobne viac meniť štruktúru práce, než okamžite rušiť celé povolania.

International Labour Organization: _Workers’ exposure to AI: What indicators tell us – and what they don’t_, apríl 2026. Dokument upozorňuje, že ukazovatele expozície AI nemožno interpretovať ako predpovede budúcej nezamestnanosti.