Slovník výrazov AI/Základy umelej inteligencie

Základy umelej inteligencie

priestor stavov

Anglický výraz state space

základnéheslo č. 85 otázok a odpovedí2 odborné zdroje

Presná definícia

Čo znamená priestor stavov?

Priestor stavov je množina všetkých stavov, ktoré model úlohy považuje za možné. Stav má obsahovať informácie potrebné na predpoveď účinku akcie a na posúdenie cieľa alebo budúcej odmeny; nejde o každý detail sveta, ale o účelovú reprezentáciu. Hrany alebo prechodový model určujú, kam vedú prípustné akcie. Pri čiastočnej pozorovateľnosti agent stav priamo nepozná a pracuje s odhadom či stavom presvedčenia.

Skúsenosť a kontext

Ako sa pojem používa v praxi

Pri plánovaní trasy môže stav obsahovať polohu; ak treba zozbierať balíky, musí obsahovať aj informáciu, ktoré už boli vyzdvihnuté. Príliš chudobný stav poruší predpoklad, že budúcnosť možno určiť zo súčasného stavu a akcie; príliš podrobný spôsobí stavovú explóziu. Návrh preto vyberá iba premenné relevantné pre prechody, cieľ a náklady. Pri veľkých alebo spojitých priestoroch sa používa faktorová reprezentácia, heuristické hľadanie, aproximácia funkcie či hierarchia. Správnosť sa testuje na dvojiciach situácií, ktoré reprezentácia zlúčila.

Overiteľnosť

Odborné zdroje

  1. Poole & Mackworth · stavové priestorycs.ubc.ca
  2. UC Berkeley CS188 · state spaceinst.eecs.berkeley.edu

Praktické odpovede

Často kladené otázky

Je stav totožný s úplným stavom sveta?

Zvyčajne nie. Stav úlohy je abstrakcia: uchováva len informácie potrebné na predpoveď relevantných následkov a rozhodnutie o cieli.

Aký je rozdiel medzi stavom a pozorovaním?

Stav opisuje situáciu v modeli prostredia; pozorovanie je informácia dostupná agentovi. V čiastočne pozorovateľnej úlohe môže rovnaké pozorovanie zodpovedať viacerým stavom.

Prečo vzniká stavová explózia?

Počet kombinácií rastie násobením možností jednotlivých premenných. Desať binárnych príznakov dáva 1 024 stavov, tridsať už vyše miliardy.

Môže byť priestor stavov spojitý?

Áno. Poloha, rýchlosť či teplota majú reálne hodnoty; potom sa často používa aproximácia, diskretizácia alebo vzorkovanie namiesto úplného výpočtu.

Ako sa overí dobrá reprezentácia stavu?

Skúša sa, či dva rovnako reprezentované stavy naozaj majú pri rovnakých akciách rovnaké relevantné následky a či stav stačí na výpočet cieľa alebo odmeny.