Presná definícia
Čo znamená pozorovanie?
Pozorovanie je informácia, ktorú agent v danom kroku skutočne prijme od senzorov, používateľa, databázy alebo prostredia. Je prvkom priestoru pozorovaní a môže byť neúplné, hlučné, oneskorené alebo agregované; preto sa nesmie automaticky stotožniť so skutočným stavom. V plne pozorovateľnom modeli môže stav jednoznačne určiť, v POMDP však agent z histórie pozorovaní a akcií odhaduje stav presvedčenia.
Skúsenosť a kontext
Ako sa pojem používa v praxi
Pri návrhu pozorovania sa určí schéma, jednotky, rozsahy, frekvencia, časová pečiatka, chýbajúce hodnoty a zdroj každého poľa. Robot môže pozorovať obraz a lidar, no nie presnú polohu všetkých objektov; softvérový agent vidí odpoveď API, nie vnútorný stav služby. Vstupy sa validujú, synchronizujú a normalizujú bez použitia budúcich informácií. Ak jeden snímok nestačí, agent používa históriu, filter alebo stav presvedčenia. Testy pridávajú šum, oneskorenie, výpadky a zmenu senzorov, aby politika nebola závislá od nereálnej čistoty dát.
Overiteľnosť
Odborné zdroje
Praktické odpovede
Často kladené otázky
Prečo pozorovanie nie je stav?
Senzor sprístupní iba meranie alebo jeho transformáciu. Dva odlišné stavy môžu vyprodukovať rovnaké pozorovanie a rovnaký stav môže pri šume dať rôzne pozorovania.
Čo určuje priestor pozorovaní?
Povolený typ, tvar a rozsah vstupu - napríklad obraz 84 × 84 × 3 alebo slovník polohy, rýchlosti a stavu batérie. Umožňuje validáciu rozhrania.
Musí pozorovanie pochádzať zo senzora?
Nie. Môže ho poskytnúť človek, súbor, databáza, webová služba alebo iný agent. Dôležitá je dostupnosť informácie v čase rozhodnutia.
Ako agent zvláda neúplné pozorovania?
Spája históriu s modelom dynamiky, používa rekurentnú pamäť, Bayesov filter alebo distribúciu nad možnými stavmi a vyberá akcie s ohľadom na neistotu.
Ako sa testuje pozorovací kanál?
Kontrolou schémy, rozsahov, časovania, chýbajúcich hodnôt, šumu, driftu a dátového úniku. Osobitne sa testuje správanie pri výpadku alebo rozpore senzorov.