Presná definícia
Čo znamená kognícia?
Kognícia je súbor procesov, ktorými systém získava, reprezentuje, premieňa a používa informácie - najmä vnímanie, pamäť, učenie, uvažovanie, rozhodovanie a jazyk. V kognitívnej vede sa tieto procesy vysvetľujú pomocou reprezentácií a výpočtov, neurálnych mechanizmov aj interakcie s prostredím. V AI označuje funkčnú schopnosť spracúvať informácie; sama osebe nepreukazuje vedomie ani ľudské porozumenie.
Skúsenosť a kontext
Ako sa pojem používa v praxi
Pojem sa používa pri návrhu kognitívnych architektúr, ktoré koordinujú vnímanie, pracovný stav, plánovanie a učenie, napríklad pri robotovi sledujúcom cieľ počas prerušení. V praxi treba každú deklarovanú „kognitívnu“ schopnosť preložiť na overiteľnú funkciu: čo systém pozoruje, čo si uchováva, aké pravidlá alebo modely používa a na akých úlohách sa zlepšuje. Antropomorfné označenia typu „chápe“ či „myslí“ bez operačného testu zavádzajú. Hodnotí sa prenos medzi úlohami, práca s kontextom, pamäťové chyby, adaptácia a schopnosť vysvetliť alebo opraviť rozhodnutie.
Overiteľnosť
Odborné zdroje
Praktické odpovede
Často kladené otázky
Čo patrí do kognície?
Typicky vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, jazyk, riešenie problémov a rozhodovanie; konkrétne členenie závisí od vedeckého modelu.
Je strojová kognícia rovnaká ako ľudská?
Nie. AI môže funkčne napodobniť vybraný výkon inou architektúrou a bez biologických či subjektívnych vlastností človeka.
Dokazuje kognitívny výkon vedomie?
Nie. Úspech v úlohe meria správanie alebo výpočet, nie prítomnosť subjektívnej skúsenosti.
Čo je kognitívna architektúra?
Integrovaný model mechanizmov a pamätí, ktorý určuje, ako systém vníma, reprezentuje ciele, učí sa a volí konanie.
Ako sa kognícia systému meria?
Súborom úloh zameraných na konkrétne schopnosti, generalizáciu a robustnosť; jedno skóre nemá dokazovať všeobecnú inteligenciu.